kuťo
Kalamita 3
Už pominul čas,keď sa mi v jesennej noci zjavovali tie hitlerove fúziky.Teraz vládne iná jeseň.Pod ruskými lampami prostej ulice vidím prechádzať sa starého Poirota,stráca sa mi však v hmle a viem že ho už nikdy nedobehnem.Jesenná hmla je ako mlieko.Niekedy mám pocit že sa jej môžem napiť.Je nedeľa a je to cítiť.V nedeľu vždy všetko zamrzne.Doobedu ja ešte cítiť smrad variacich sa obedov ale potom zastane čas a všetko zamrzne.V neďľu sa bojím ľudí a vychádzam len keď idem navštíviť mačky.Je to zároveň deň keď nerozmýšľam o mýtickej M.Ale ona sa mi dnes zjavila v podobe červenej líšky.A tomu verím.
Dátum vloženia 18. 12. 2006 15:34Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2142
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. Passak
mas moje symfonie, precitaj si moju basen Zmysel v lubostnych
18. 12. 2006 15:52 - duri19
kuto,kuto blahozelam,nuz na to tvoje dielko si v stvrok vypijeme.
18. 12. 2006 20:18 - DarkOne
Paradicka... len je to trosku "nasekane". To si tak napisal naschval? Ale inac sa mi to paci. A kludne by si to mohol poskladat do versov.
20. 12. 2006 15:46